Beagle nevyzerá ako jazvečík, a predsa s ním zdieľa jednu dôležitú genetickú výbavu. Mutácia zvaná CDDY, ktorá urýchľuje starnutie medzistavcových platničiek, sa u Beaglov podľa dostupných dát vyskytuje u všetkých testovaných psov. Čo to znamená pre majiteľov, prečo sa proti nej nedá jednoducho „vyšľachtiť“ a čo sa dá robiť pre zdravý chrbát?
Čo je CDDY
V roku 2017 tím z Kalifornskej univerzity v Davise (Brown a kol., časopis PNAS) opísal príčinu takzvanej chondrodystrofie u psov. Nejde o klasickú chybu vo vnútri génu, ale o vloženú kópiu génu FGF4 na 12. chromozóme (preto skratka CDDY, niekedy „FGF4 retrogén na CFA12“). Táto extra kópia spôsobuje mierne skrátenie dlhých kostí končatín a hlavne predčasnú degeneráciu medzistavcových platničiek.
Štúdia uvádza, že psy s týmto variantom mali výrazne vyššiu šancu ochorieť na vysunutie platničky (IVDD) než psy bez neho. Autori v úvode výslovne spomínajú aj Beagla medzi populárnymi plemenami, ktorých sa chondrodystrofia týka.
Prečo „každý“ Beagle
Podľa údajov Veterinary Genetics Laboratory UC Davis (prevzatých z veľkej štúdie Batcher a kol., 2019, s viac ako 3 000 psami zo 75 plemien) mala varianta CDDY u Beaglov frekvenciu 1,00. Inými slovami: všetci testovaní Beaglovia niesli dve kópie. Je férové dodať, že vzorka Beaglov bola malá (12 psov v tabuľke laboratória, 29 psov v prehľadovom článku z roku 2020). Výsledok ale zodpovedá aj staršiemu výskumu: už v roku 1975 zaradila štúdia Braund a kol. Beagla podľa stavby platničiek medzi chondrodystrofické plemená.
Prečo netestovať? Laboratórium UC Davis pri plemenách, kde je varianta CDDY zafixovaná (vyskytuje sa u 100 % populácie), genetický test neodporúča. Výsledok je vopred známy a v rámci plemena sa proti tejto vlastnosti nedá selektovať bez rizika zničenia genofondu.
Čo sa deje v platničke
Zdravá platnička má gélovité jadro, ktoré funguje ako tlmič. U psov s CDDY sa toto jadro mení a postupne vápenatie, a to už veľmi skoro: u psov s dvoma kópiami CDDY boli zmeny popísané vo všetkých platničkách už vo veku 10 týždňov. Takto zmenená platnička môže prasknúť a vysunúť sa do miechového kanála, kde tlačí na miechu.
Dôležité je však vedieť, že mať CDDY neznamená automaticky mať vysunutú platničku. Podľa laboratória UC Davis o tom, či konkrétna platnička vyskočí, rozhoduje množstvo ďalších faktorov (kondícia, hmotnosť, biomechanika pohybu). Väčšina Beaglov prežije plnohodnotný život bez akýchkoľvek problémov s chrbtom.
Príznaky, ktoré netreba podceniť
Vysunutie platničky sa môže prejaviť nenápadne, no i náhlym kolapsom. Sledujte najmä:
Bolesť chrbta alebo krku: pes sa nahrbí, trasie sa, kňučí pri zdvihnutí alebo pri dotyku na chrbte.
Zmenu ochoty k pohybu: neochota skákať na gauč, nastupovať do auta alebo chodiť po schodoch.
Neurologické príznaky: knísavá chôdza, kĺbenie (stáčanie labiek na chrbát) alebo vlečenie zadných nôh.
Stratu kontroly: vo vážnych prípadoch dochádza k ochrnutiu končatín alebo strate kontroly nad močením a vylučovaním.
Ochrnutie alebo náhle zhoršenie chôdze je akútny stav: s veterinárom je potrebné konať ihneď, nie až o pár dní. Pri včasnom zásahu býva šanca na návrat k normálnemu pohybu výrazne vyššia.
Čo môžeme robiť my
Genetiku Beagla nezmeníme, ale môžeme platničkám uľahčiť život. Nasledujúce body predstavujú osvedčené preventívne opatrenia:
Štíhla línia. Každé kilo navyše zbytočne zaťažuje chrbticu. U Beagla, ktorý má povesť nenasýtneho jedáka, je udržanie optimálnej hmotnosti základným pilierom zdravia.
Pravidelný pohyb a dobrá kondícia. Britský online prieskum s viac ako 2 000 jazvečíkmi (DachsLife 2015, Packer a kol., 2016) zistil, že psy s viac ako hodinou pohybu denne mali nižšiu šancu na IVDD a psy s menej ako polhodinou vyššiu. Smer je jasný: aktívny pes s pevným svalovým korzetom nesie záťaž chrbtice výrazne lepšie.
Skákanie: rozumne, nie úzkostlivo. Spomínaný prieskum DachsLife ukázal aj zaujímavú vec – jazvečíky, ktorým majitelia nedovoľovali skákať na nábytok, mali častejšie IVDD než tie, ktorým to dovoľovali (autori upozorňujú na obrátenú príčinnosť: majiteľ zakáže skákanie často až po prvých ťažkostiach). Rozumný stred je nezakazovať psovi bežný prirodzený pohyb, ale ušetriť ho opakovaných tvrdých dopadov z veľkej výšky – napríklad pri nastupovaní do kufra auta, kde skvele pomôže rampa alebo vysadenie.
Všímavosť. Zmena v chôdzi alebo náhla nechuť k skoku nie je „lenivosť“, ale varovný signál organizmu.
Čo si odniesť
CDDY je u Beagla podľa dostupných dát súčasťou plemena, nie chybou jedného konkrétneho chovu. Preto nemá zmysel psy na túto variantu testovať ani sa kvôli nej rúcať, ale je dobré o nej vedieť. Udržiavaný, štíhly a aktívny Beagle spolu s majiteľom, ktorý dokáže včas rozpoznať prvé príznaky bolesti chrbta, je najlepšou ochranou pred vážnejšími komplikáciami.
Článok má informatívny charakter a nenahrádza vyšetrenie veterinárnym lekárom.
Zdroje
Brown E. A. a kol. (2017): FGF4 retrogene on CFA12 is responsible for chondrodystrophy and intervertebral disc disease in dogs. PNAS.
Veterinary Genetics Laboratory, UC Davis: Managing the Genetics of Chondrodystrophy (CDDY).
Batcher K. a kol. (2019): Phenotypic Effects of FGF4 Retrogenes on Intervertebral Disc Disease in Dogs. Genes.
Frontiers in Veterinary Science (2020): Current Understanding of the Genetics of Intervertebral Disc Degeneration.
Braund K. a kol. (1975): Morphological studies of the canine intervertebral disc. The assignment of the beagle to the achondroplastic classification. Res Vet Sci.
Packer R. M. a kol. (2016): DachsLife 2015: an investigation of lifestyle associations with the risk of intervertebral disc disease in Dachshunds. Canine Genet Epidemiol.