Preskočiť na obsah

Blog

Platničky v génoch: prečo má každý Beagle „jazvečí“ chrbát a ako mu ho chrániť


← Späť na blog

Beagle nevyzerá ako jazvečík, a predsa s ním zdieľa jednu dôležitú genetickú výbavu. Mutácia zvaná CDDY, ktorá urýchľuje starnutie medzistavcových platničiek, sa u Beaglov podľa dostupných dát vyskytuje u všetkých testovaných psov. Čo to znamená pre majiteľov, prečo sa proti nej nedá jednoducho „vyšľachtiť“ a čo sa dá robiť pre zdravý chrbát?

 
Dostatočné osvalenie a stabilná línia chrbta sú pre Beagla najlepšou ochranou, vygenerované umelou inteligenciou
Dostatočné osvalenie a stabilná línia chrbta sú pre Beagla najlepšou ochranou. Zdroj: National Beagle Club

Čo je CDDY

V roku 2017 tím z Kalifornskej univerzity v Davise (Brown a kol., časopis PNAS) opísal príčinu takzvanej chondrodystrofie u psov. Nejde o klasickú chybu vo vnútri génu, ale o vloženú kópiu génu FGF4 na 12. chromozóme (preto skratka CDDY, niekedy „FGF4 retrogén na CFA12“). Táto extra kópia spôsobuje mierne skrátenie dlhých kostí končatín a hlavne predčasnú degeneráciu medzistavcových platničiek.

Štúdia uvádza, že psy s týmto variantom mali výrazne vyššiu šancu ochorieť na vysunutie platničky (IVDD) než psy bez neho. Autori v úvode výslovne spomínajú aj Beagla medzi populárnymi plemenami, ktorých sa chondrodystrofia týka.

 

Prečo „každý“ Beagle

Podľa údajov Veterinary Genetics Laboratory UC Davis (prevzatých z veľkej štúdie Batcher a kol., 2019, s viac ako 3 000 psami zo 75 plemien) mala varianta CDDY u Beaglov frekvenciu 1,00. Inými slovami: všetci testovaní Beaglovia niesli dve kópie. Je férové dodať, že vzorka Beaglov bola malá (12 psov v tabuľke laboratória, 29 psov v prehľadovom článku z roku 2020). Výsledok ale zodpovedá aj staršiemu výskumu: už v roku 1975 zaradila štúdia Braund a kol. Beagla podľa stavby platničiek medzi chondrodystrofické plemená.

Prečo netestovať? Laboratórium UC Davis pri plemenách, kde je varianta CDDY zafixovaná (vyskytuje sa u 100 % populácie), genetický test neodporúča. Výsledok je vopred známy a v rámci plemena sa proti tejto vlastnosti nedá selektovať bez rizika zničenia genofondu.

 

Čo sa deje v platničke

Prierez chrbticou: od zdravej platničky s gélovým jadrom po vysunutie utláčajúce miechu, vygenerované umelou inteligenciou
Prierez chrbticou: od zdravej platničky s gélovým jadrom po vysunutie utláčajúce miechu. Zdroj: Bow Wow Meow Pet Insurance
 

Zdravá platnička má gélovité jadro, ktoré funguje ako tlmič. U psov s CDDY sa toto jadro mení a postupne vápenatie, a to už veľmi skoro: u psov s dvoma kópiami CDDY boli zmeny popísané vo všetkých platničkách už vo veku 10 týždňov. Takto zmenená platnička môže prasknúť a vysunúť sa do miechového kanála, kde tlačí na miechu.

Dôležité je však vedieť, že mať CDDY neznamená automaticky mať vysunutú platničku. Podľa laboratória UC Davis o tom, či konkrétna platnička vyskočí, rozhoduje množstvo ďalších faktorov (kondícia, hmotnosť, biomechanika pohybu). Väčšina Beaglov prežije plnohodnotný život bez akýchkoľvek problémov s chrbtom.

 

Príznaky, ktoré netreba podceniť

Vysunutie platničky sa môže prejaviť nenápadne, no i náhlym kolapsom. Sledujte najmä:

  • Bolesť chrbta alebo krku: pes sa nahrbí, trasie sa, kňučí pri zdvihnutí alebo pri dotyku na chrbte.

  • Zmenu ochoty k pohybu: neochota skákať na gauč, nastupovať do auta alebo chodiť po schodoch.

  • Neurologické príznaky: knísavá chôdza, kĺbenie (stáčanie labiek na chrbát) alebo vlečenie zadných nôh.

  • Stratu kontroly: vo vážnych prípadoch dochádza k ochrnutiu končatín alebo strate kontroly nad močením a vylučovaním.

Ochrnutie alebo náhle zhoršenie chôdze je akútny stav: s veterinárom je potrebné konať ihneď, nie až o pár dní. Pri včasnom zásahu býva šanca na návrat k normálnemu pohybu výrazne vyššia.

 

Čo môžeme robiť my

Nástupná rampa šetrí chrbát pri pravidelnom cestovaní a zoskokoch z výšky, vygenerované umelou inteligenciou
Nástupná rampa šetrí chrbát pri pravidelnom cestovaní a zoskokoch z výšky. Zdroj: Ramp Champ
 

Genetiku Beagla nezmeníme, ale môžeme platničkám uľahčiť život. Nasledujúce body predstavujú osvedčené preventívne opatrenia:

  • Štíhla línia. Každé kilo navyše zbytočne zaťažuje chrbticu. U Beagla, ktorý má povesť nenasýtneho jedáka, je udržanie optimálnej hmotnosti základným pilierom zdravia.

  • Pravidelný pohyb a dobrá kondícia. Britský online prieskum s viac ako 2 000 jazvečíkmi (DachsLife 2015, Packer a kol., 2016) zistil, že psy s viac ako hodinou pohybu denne mali nižšiu šancu na IVDD a psy s menej ako polhodinou vyššiu. Smer je jasný: aktívny pes s pevným svalovým korzetom nesie záťaž chrbtice výrazne lepšie.

  • Skákanie: rozumne, nie úzkostlivo. Spomínaný prieskum DachsLife ukázal aj zaujímavú vec – jazvečíky, ktorým majitelia nedovoľovali skákať na nábytok, mali častejšie IVDD než tie, ktorým to dovoľovali (autori upozorňujú na obrátenú príčinnosť: majiteľ zakáže skákanie často až po prvých ťažkostiach). Rozumný stred je nezakazovať psovi bežný prirodzený pohyb, ale ušetriť ho opakovaných tvrdých dopadov z veľkej výšky – napríklad pri nastupovaní do kufra auta, kde skvele pomôže rampa alebo vysadenie.

  • Všímavosť. Zmena v chôdzi alebo náhla nechuť k skoku nie je „lenivosť“, ale varovný signál organizmu.

 

Čo si odniesť

CDDY je u Beagla podľa dostupných dát súčasťou plemena, nie chybou jedného konkrétneho chovu. Preto nemá zmysel psy na túto variantu testovať ani sa kvôli nej rúcať, ale je dobré o nej vedieť. Udržiavaný, štíhly a aktívny Beagle spolu s majiteľom, ktorý dokáže včas rozpoznať prvé príznaky bolesti chrbta, je najlepšou ochranou pred vážnejšími komplikáciami.

Článok má informatívny charakter a nenahrádza vyšetrenie veterinárnym lekárom.

 

Zdroje

  • Brown E. A. a kol. (2017): FGF4 retrogene on CFA12 is responsible for chondrodystrophy and intervertebral disc disease in dogs. PNAS.

  • Veterinary Genetics Laboratory, UC Davis: Managing the Genetics of Chondrodystrophy (CDDY).

  • Batcher K. a kol. (2019): Phenotypic Effects of FGF4 Retrogenes on Intervertebral Disc Disease in Dogs. Genes.

  • Frontiers in Veterinary Science (2020): Current Understanding of the Genetics of Intervertebral Disc Degeneration.

  • Braund K. a kol. (1975): Morphological studies of the canine intervertebral disc. The assignment of the beagle to the achondroplastic classification. Res Vet Sci.

  • Packer R. M. a kol. (2016): DachsLife 2015: an investigation of lifestyle associations with the risk of intervertebral disc disease in Dachshunds. Canine Genet Epidemiol.