Deficit faktora VII: tichá porucha zrážanlivosti, o ktorej by mal vedieť každý chovateľ Beaglov

 

Čo je faktor VII a prečo na ňom záleží

Zrážanie krvi je reťazová reakcia, v ktorej zohráva úlohu množstvo bielkovín – tzv. koagulačných faktorov. Faktor VII sa tvorí v pečeni a stojí na samom začiatku celého procesu: keď sa poškodí cieva, práve on pomáha „naštartovať“ tvorbu krvnej zrazeniny. Ak ho pes má výrazne menej alebo je nefunkčný, zrážanie sa rozbieha pomalšie a krvácanie môže trvať dlhšie, než je bežné.

Veterinárne genetické laboratórium Kalifornskej univerzity v Davise (UC Davis VGL) popisuje deficit faktora VII ako miernu až stredne závažnú dedičnú poruchu zrážanlivosti. Nejde teda o dramatické ochorenie typu hemofílie, ale o skryté riziko, ktoré sa prejaví hlavne vo chvíľach, kedy telo krvácanie skutočne potrebuje zastaviť.

Objav v laboratórnych kolóniách Beaglov

Porucha bola pôvodne zistená u Beaglov chovaných na výskumné účely. V roku 2006 publikoval tím okolo Mary Beth Callan v odbornom časopise Journal of Thrombosis and Haemostasis štúdiu, ktorá identifikovala konkrétnu príčinnú mutáciu. Ide o zámenu jediného písmena DNA v géne F7 (dnes označovanú c.407G>A), kvôli ktorej sa v bielkovine na pozícii 96 namiesto glycínu objavuje kyselina glutámová (G96E).

Niekoľko zistení zo štúdie stojí za zmienku:

• Minimálna aktivita plazmy: U postihnutých Beaglov dosahovala aktivita faktora VII v plazme najviac 4 % normálu.

• Uväznená bielkovina: Väčšina mutovanej bielkoviny (96 %) zostávala uväznená vo vnútri buniek a do krvi sa vôbec nedostala.

• Nenápadný priebeh: Z piatich analyzovaných postihnutých psov dva krvácali po operácii, jeden spontánne – a dva nemali žiadnu históriu krvácania. To dobre ilustruje, aká nenápadná porucha môže byť.

• Vysoký výskyt v kolóniách: V jednej americkej výskumnej kolónii Beaglov dosahovala frekvencia mutovanej alely 31 %.

Posledne menované číslo platí pre konkrétnu uzavretú laboratórnu populáciu, nie pre Beagly všeobecne – nemožno ho teda prenášať na výstavné či rodinné chovy. Ukazuje však, ako rýchlo sa recesívna vada môže v uzavretej populácii rozšíriť, keď o nej nikto nevie.

Neskorší výskum podľa českého laboratória Genomia ukázal, že rovnaká mutácia sa vyskytuje aj u ďalších plemien, napríklad u airedalského teriéra, aljašského klee kai, veľkého bradáča alebo škótskeho jelenieho psa.

 

Ako sa dedí: prenášač nie je chorý pes

Deficit faktora VII sa dedí autozomálne recesívne. V praxi to znamená tri možné genotypy:

• N/N (zdravý, negatívny) – pes nemá mutáciu, nemôže ochorieť ani ju odovzdať potomkom.

• N/FVII (prenášač) – pes nesie jednu kópiu mutácie, sám je klinicky zdravý, ale odovzdá ju zhruba polovici svojich potomkov.

• FVII/FVII (postihnutý) – pes má dve kópie, má zníženú zrážanlivosť a mutáciu odovzdá všetkým potomkom.

Spojením dvoch prenášačov sa podľa UC Davis VGL v priemere narodí 25 % postihnutých šteniat. Spojenie prenášača so zdravým (N/N) psom choré šteniatka nedá – časť z nich však budú opäť prenášači.

Dôležité pre chovateľov: Prenášač nie je dôvod na vyradenie z chovu. Pri recesívnych chybách s dostupným testom je vyraďovanie prenášačov často zbytočné a zbytočne zužuje genofond – čo je pri plemene, kde sa rieši príbuzenská plemenitba, veľmi citlivá vec. Rozumnou cestou je prenášačov páriť výhradne s testovane negatívnymi partnermi.

 

Ako sa porucha môže prejaviť

Pretože ide o miernu až stredne závažnú poruchu, mnoho postihnutých psov nemá v bežnom živote žiadne ťažkosti. V strehu by mal byť majiteľ aj veterinár v situáciách, ako sú:

1. Kastrácia a iné plánované operácie.

2. Extrakcia zubov a dentálne zákroky.

3. Úrazy a hlbšie rezné rany.

4. Dlhšie krvácanie po odbere krvi alebo z drobného poranenia.

Ak viete, že je váš pes postihnutý (FVII/FVII), povedzte to veterinárovi pred akýmkoľvek zákrokom. Veterinár potom môže zvoliť vhodné predoperačné vyšetrenia a byť pripravený na prípadné komplikácie. Konkrétny liečebný postup je vždy na ňom.

Zaujímavosť na okraj: Autori štúdie z roku 2006 upozornili, že znížená aktivita faktora VII u laboratórnych Beaglov môže ovplyvňovať aj výsledky farmakologických a toxikologických testov. Jedna drobná mutácia tak má vplyv ďaleko za hranice psej kliniky.

 

Test: jednoduchý a dostupný aj v Česku

 

Genetický test na deficit faktora VII ponúka množstvo laboratórií – okrem iného UC Davis VGL, PennGen (University of Pennsylvania) a česká Genomia. Zvyčajne stačí ster z bukálnej sliznice (z papule) alebo vzorka krvi. Výsledok je jednoznačný: N/N, N/FVII alebo FVII/FVII.

Komu test odporúčame:

• Chovateľom – pred prvým krytím, ideálne ako súčasť štandardného panelu testov spolu s ďalšími testami relevantnými pre Beagle (ako je MLS, NCCD, IGS či CAT).

• Záujemcom o šteniatko – opýtajte sa chovateľa, či rodičov testoval a s akým výsledkom. Pokiaľ je jeden z rodičov N/N, šteniatko nebude postihnuté.

• Majiteľom psov neznámeho pôvodu – najmä pred plánovanou operáciou môže výsledok pomôcť veterinárovi.

 

Čo si odniesť

 

Deficit faktora VII je dobrý príklad „tichej“ dedičnej chyby: pes môže vyzerať a správať sa úplne zdravo a napriek tomu niesť mutáciu, alebo byť dokonca postihnutý. Zároveň je to príklad chyby, ktorú dnešná genetika rieši elegantne – jedným testom a premysleným výberom rodičov. Nemusíme vyraďovať psy, stačí vedieť, čo nesú.

Ako chovatelia veríme, že transparentnosť ohľadom výsledkov testov patrí k základnej slušnosti voči budúcim majiteľom. 

 

Zdroje

• Callan M. B. et al. (2006): A novel missense mutation responsible for factor VII deficiency in research Beagle colonies. Journal of Thrombosis and Haemostasis 4, 2616–2622.

• UC Davis Veterinary Genetics Laboratory – Factor VII Deficiency test.

• Genomia – Deficit faktora VII (FVII).

• PennGen, University of Pennsylvania – test na Factor VII Deficiency.